Ostrov KORZIKA

Geografia a geológia

Ostrov Korzika má rozlohu 8.720 km a je štvrtým najväčším ostrovom Stredomoria po Sicílii, Sardinii a Cypre. Svojím tvarom pripomíná zaťatú päsť so vztýčeným palcom. Ostrov je dlhý 183 km a široký 83 km. Od Francúzska je vzdialený 180 km, od Talianska 80 km. Na juhu ostrova, pri meste Bonifacio, oddeluje 12 km široký pruh mora Korziku od jeho sesterského ostrova, od ostrova Sardínia. Korziku nájdete medzi 41. a 43. rovnobežkou, teda na rovnakej zemepisnej šírke ako sú Pyreneje a stredná časť Apeninského poloostrova. Korzika je najhornatejší ostrov Stredomoria s priemernou nadmorskou výškou 576 m (Sicília 441 m, Sardinia 344 m). Preto bývá často nazývána ako Pohorie v mori alebo ako Hora v mori. Najvyššou horou ostrova je vrchol Monte Cinto , ktorý je vysoký 2.706 m a nájdete ho len 25 km od západého pobrežia. Na Korzike však nájdete ďalších 20 vrcholov, ktoré presahujú nadmorskou výškou 2.000 m. Najznámejšími z nich sú Paglia Orba (2.525 m), Monte Rotondo (2.622 m), Monte d´Oro (2.389 m), Monte Renoso (2.352 m), Monte Padro (2.393 m) alebo Monte Incudine (2.136 m) v pohorí Bavella, kde môžete dodnes vidieť stopy zalednenia. Preto je ostrov vyhľadávaný nielen milovníkmi slnka, ale aj vyznavačmi vysokohorskej turistiky či horolezectva.

Podnebie

Najdôležitejším faktorom, ktorý ovplyvňuje podnebie na Korzike je vietor. Ten síce často prináša tak potrebnú vlahu a má preto priaznivý vlplyv na vegetáciu, ale je tieľ hlavnou príčinou katastrofických lesných požiarov. Nie je preto divu, že každý vietor má svoje meno. Najznámejąím je maestrale, v juľnom Francúzsku známy ako mistrál. Juhozápadny vietor sa nazýva libecciu a prináša dážď pre celú západnú časť ostrova. Studený a suchý vietor vejúci z pevniny Francúzska nazývajú ostrovania tramontagne. Livante je východný vietor prinášajúci vlahu do masívu San Petrone, do oblasti Castagniccia. Juhovýchodný vietor, ktorý je horúci a vlhký sa nazývá sciloccu a často prináša na Korziku piesok z ďalekej Sahary. Grecale je vietor vejúcí zo severovýchodu a postihuje celé východné pobrežie a punente, ktorý fúká zo západu, ovplyvňuje predovšetkým mestečko Bonifacio.

Klimatické údaje na ostrove

	Jan.	Feb.	Mar.	Apr.	Máj	Jún	Júl	Aug.	Sept	Okt.	Nov.	Dec.
Priemerná teplota v C  cez deň	13,0	13,6	15,5	17,6	20,9	24,9	27,4	27,9	25,8	21,8	17,5	14,5
v noci	3,1	3,9	5,2	7,1	10,2	13,6	15,5	15,6	14,5	10,9	7,0	4,2
Slnečný svit hod/deň	4,2	4,8	6,3	7,8	9,5	11,6	12,2	10,8	8,9	6,5	4,8	3,8
Daždivé dni	12	10	9	9	8	4	1	2	6	10	11	13
Teplota vody v &grad;C	13	13	13	14	16	20	22	23	22	20	17	15

Obyvateľstvo

Ostrov Korzika má približne 260.000 obyvateľov, ale viac ako 40 % celkovej populácie žije v dvoch najväčších mestách ostrova, v Ajaccio a v Bastia. Obidve sú najväčšími mestami týchto departmentov, na ktoré je ostrov rozdelený. Bastia je hlavné mesto departmentov Haute Corse a Ajaccio je hlavné mesto departmentu Corse du Sud. Obidve mestá sú neustále vo vzájemnej súťaživosti, ale skutočnosťou je, že Bastia je najviac prosperujúce mesto ostrova a od 13. storočia tiež nejväčší a najdôležitejší prístav Korziky. Ajaccio naproti tomu slúží ako turistická destinácia pre množstvo návštevníkov ostrova a súčasne je tiež sídlom správnych orgánov vrátane korzického parlamentu, Assamblée Corse, kde sa riešia ostrovné problémy. Faktom zostává, že Korzika je najmenej zaľudneným územím v celom Stredomorí. Priemerná hustota obyvateľstva sa pohybuje okolo 27 ľudí na km². Pre porovnanie na Malte je napríklad priemerná hustota obyvateľstva 1000 ľudí na km², na Sicílii 170 ľudí a na Sardinii 60 ľudí na km². Je samozrejmosťou, že veľký vplyv má na hustotu obyvateľstva i veľká nadmorská výška ostrova. V letných mesiacoch vąak počet jeho obyvateľov prudko narastá. Počet turistov, ktorí prichádzajú objavovať krásy ostrova, sa strojnásobil medzi rokmi 1970-1990. V súčasnej dobe sa počet turistov, ktorí každoročne ostrov navštívia, pohybuje okolo 2 miliónov a toto číslo neustále rastie. Pretože však doba, ktorú na ostrove strávia je relativne krátka, nenájdete tu vec, ktorá sa nazýva masová turistika. Turistika se preto stala dôležitým ekonomickým faktorom ostrovného rozpočtu. Turisti na ostrove trávia svoju dovolenku vo veľmi prirodzenom a jedinečnom prostredí v harmonickej symbióze s prírodou.

Gastronómia

Korzičania nie sú gurmáni. Dávajú prednosť jednoduchej, výdatnej, pikantnej a veľmi chutnej domácej kuchyni pred francúzskou. Na vidieku a v malých mestách sa varí a pečie tradične na olivovom oleji. Do jedla sa pridávajú bylinky rastúce v macchiových porastoch, napr. népita (medovka), alloru (bobkový list) alebo morta(myrta).
Hlavným jedlom dňa je večera, ktorá spravidla pozostáva z z troch chodov. Počas dňa sa menu hlavne v lete zredukuje na jedno jedlo a kúsok syra alebo dezert po ňom.Na stôl sa servírujú tak ako predtým jedinečné charcuterie corse (údeniny) z mäsa voľne žijúcich ošípaných, podľa starého zvyku údajne porážaných len pri splne. Prešpikovaný bravčový filet lonzo, syrová šunka prisuttu, k tomu čerstvé figy. Korenené kozie mäso a výdatné husté polievky, ragú z kozieho mäsa s paprikovými luskami piverunata, chutná kozia paštéta korenená myrtou paté de merle, rybia polievka aziminu so stredomorských rýb. Cestoviny sú rovnako obľúbené ako v Taliansku.
Korzické vína a destiláty
Na Korzike sa dnes vďaka piedes noirs, Francúzom z Alžírska, ktorí sa na ostrove usídlili po vyhlásení alžírskej nezávislosti, pestuje viac vinnej révy ako pred sto rokmi. V deväťdesiatich rokoch sa ročne vyrobilo priemerne menej ako milión hektolitrov. Z toho 7 % vín A.O.C. ( Applelation d´Origine Controlée) a 90 % červených vín. Korzické vína sú silné a hutné, ale nie príliž ťažké. Ako prvé si pečať kvality Applelation d´Origine Controlée vybojovalo Patrimonio. Korzické odrody: z odrody Niellucio sa vyrába hutné víno s výrazným buketom (oblasť Patrimonio a Casinca); odroda Sciacarellu; Vermentino je bile hrozno z ktorého sa vyrába suché biele víno jasnej chuti. Najlepšie korzické červené vína pochádzajú z oblasti Patrimonio, Cap Corse, Balagne, Ponte - Leccia, Ajaccio a Sartene. Stále viac priaznivcov si získava muškátové víno z Cap Corse, rovnako ako Rappu, prírodne sladké červené dezertné víno z rovnakej oblasti.

Jazyk a hudba

Neexistuje jednotný výklad čo je to vlastne korzičtina. Niektorí lingvisti tvrdia, že je to pôvodný jazyk, niektorí se domnievajú, že bol odvodený z latinčiny, iní sa domnievajú, že je to taliansky dialekt, podobný toskánčine len s iným pravopisom (tento názor dlho zastávalo Francúzsko) a ďalší si myslia, že jazyk mohol vzniknúť z iného románského jazyka. Je podivuhodné, že existuje toľko teórií o pôvode jazyka. Korzičtina je jazyk bohatý, šťavnatý a zvučný. V žiadnom inom regióne Francúzska nenájdete tak originálny jazyk ako práve na Korzike a obyvatelia o neho zvádzali ťažké boje, pretože jazyk zohráva dôležitú úlohu v identite každého národa a je znakom národného uvedomenia. Aj korzičtina má však niekoľko odlišností. Záleží, či sa nachádzate v cismonte alebo v pumonti, teda v predhoří alebo v záhorí, teda na východnom alebo na západnom pobreží. Na východnej strane ostrova je jazyka spevavejší, na západe je zase originálnejší a má inú výslovnosť. Napríklad kôň je na východe cavallu a na západe cavaddu. Je to jazyková forma dd, tedy zmena koncoviek z písmena l na písmeno d. Sú aj jiné odlišnosti, niekde sa mení písmeno o na u (Ajaccio-Ajacciu) alebo sa písmeno e mení na i (Corte-Corti). Keď ostrov pripadol Francúzom, tí zaviedli francúštinu ako úradný jazyk v zmyslu hesla jeden jazyk, jedna zem a používanie iného jazyka trestali podla zákona. Po veľkých protestoch a bojoch si však Korzičania vymohli používanie korzičtiny, aj keď  administratívnym jazykom je francúzština dodnes. Ďalším dôležitým ústupkom zo strany Francúzska bolo povolenie značit mená miest a obcí dvojjazyčne. V korzičtine sú vydávané noviny, korzičtina sa používa v rozhlase a v korzičtine vysiela tiež regionálne spravodajstvo francouzskej televízie. Korzičtinu môžete tiež študovať ako volitelný predmet na universite v Corte.

Spoločne s jazykom sú pre každý národ veľmi dôležité tiež hudba a spev. Tradičné spevy vyjadrujú neustálý boj s osudom, popisujú mravy a objavuje sa v nich samozrejme tiež láska. Boli prevažne improvizované a boli prenášané z generácie na generáciu ústnym podaním. Rozoznáváme veľa druhov piesní. Nanne sú uspávanky spievané malým deťom a serenády piesne, ktoré spievali chlapci svojim dievčatám. Voceri sú piesne, ktoré spievali ženy nad telom mŕtvého, ktorý zomrel násilnou smrťou. Ženy spievajú o veľkom nešťastí, ktoré rodinu postihlo, spievajú o dobrých skutkoch zavraždeného, sľubujú večnú pomstu a neustále pripomínajú mužom ich jedinú povinnosť, zabiť toho kto vraždil. Lamenti sú tiež piesňami smútočnými, ale ženy ich spievajú nad lôžkom mŕtveho, ktorý zomrel prirodzenou smrťou. Obe sú považované za ľudové ostrovné piesne, sú veľmi populárne a v súčastnosti ich spievajú aj muži. Len muži naproti tomu spievajú chjama é rispondi (volanie a odpoveď), čo sú žartovné antifonické piesne. Je to prastarý zvyk, pri ktorom sa dvaja súperi snažia nezostať jeden druhému dlžní odpoveď. Koho už vôbec nič nenapadá, je porazený. Veľmi obľúbená je spevácká súťaž každoročne poriadaná v mestečku Casamagccioli v oblasti Niolo, kedy sa do tejto malej dedinky schádza snáď celá Korzika. Paghjella je polyfonický spevtroch hlasov, kde jeden hlas drží melódiu, druhý hlboký hlas podporuje spev prvého hlasu a tretí hlas je tenor. Pieseň je spievaná dušou a srdcom a mnohým prizerajúcim turistom pri nej naskakuje husia koža. Pokiaľ si chcete vychutnať tú pravú atmosféru, je nejlepšie zájsť si do typickej korzickej reštaurácie, najradšej v odľahlých horských oblastiach ostrova. Pieseň je podobná gregoriánskym spevom s prvkami talianskych madrigalistů. V roku 1970 vzniklo hnutie Corsitude, ktoré sa snaží o oživenie korzickej hudby a ľudových tradícií, a tak sa aj dnes, pokiaľ budete mať šťastie, môžete stretnúť s ľudovou piesňou v niektorej z miestnychreštaurácií. Hudobné skupiny sa tiež nechali ovplyvniť ľudovou piesňou. Skupina A Filetta spieva dokonalé viachlasné skladby, skupina Canta u Populu Corsu má vo svojom repertoári tradičné rybárske a lovecké piesne a o ostrove a jeho obyvateloch spieva skupina I Chjami Aghjalesi. Najznámejšou hudobnou skupinou na ostrove však zostává skupina I Muvruni (malí mufloni). Skupina bola založená v roku 1980 a texty piesní tvoria veľmi vtipné a dvojzmyselné politické narážky a nie je preto divu, že sa v nich niektorí politici videli ako v zrkadle a chceli skupinu zakázať. V súčasnosti spievajú melodické piesne a účinkujú vo všetkých štátoch západnej Európy, kde sú ich koncerty často beznádejne vypredané. Najúspešnejším koncertom bolo parížske vystúpenie, kde bola vypredaná známa koncertná hala Bercy pre 80.000 divákov. Korzickí hudobníci mali i svoje tradičné hudobné nástroje, ktoré sa začali v poslednej dobe znovu používať. Sú to predovšetkým la cetera (nástroj s 3 strunami), la pifane (z kozieho rohu, používaný pastiermi) a la pirule en roseau (nástroj z rákosu)